Pirohy lekvárové, aj bryndzové

Okrem pečenia sa sem-tam snažím niečo aj uvariť. Najradšej varím jedlá, po ktorých sa nestihne ani zaprášiť a už sú zjedené. Takouto chuťovkou sú aj pirohy. Vždy robím z polovice dávky sladké lekvárové a z druhej polovice slané bryndzové.

K lekvárovým pirohom sa mi viažu spomienky už z detstva. Vlastne neboli to celkom pirohy, vtedy sme to volali PERKY, a pokiaľ ma pamať neklame, robili sa zo slížového cesta, ja som tie moje dnešné robila zo zemiakového. Vtedy do nich mama alebo babka dávali slivkový lekvár. Ja som dnes dala môj domáci čerešňovo-vanilkový, a keď sa minul, tak kupovanú marmeládu z lesného ovocia. Musím sa priznať, že som bola skeptická pokiaľ ide o marmelády v plastovom kelímku. Myslela som si, že to bude niečo čudné, riedke, hnedé  a viacmenej bez chuti. Na moje prekvapenie bola ale marmeláda úplne hustá, výraznej fialovočervenej farby a vôňa mi vbehla do nosa hneď ako som stiahla fóliu. Môžem ju vrelo odporučiť, vďaka tomu, že je taká hustá nevytečie pri varení, ani keď sa sem-tam nejaký piroh prederaví.

Je super mať na pirohy formičku! Jednak sú potom všetky pekné a rovnaké, a ide to všetko o veľa rýchlejšie ako bez nej. Nezabudnite však spojnú plochu dobre zatlačiť, aby vám plnka cez dierky pri varení nevytiekla. Ja ju vždy zatlačím ešte aj keď piroh vyberiem z formičky. No a potom už len povariť a vyloviť. 

Ja hotové pirohy ešte vždy obalím v strúhanke, ktorú si predtým krátko opražím na kúsočku masla. A nakoniec servírujem posypané práškovým cukrom a poliate rozpusteným maslom. 

Slané pirohy sú plnené bryndzovou plnkou, poliate syrovo-smotanovou omáčkou a posypané vytopenou slaninkou a pažítkou. 

Dobrú chuť!